Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Urbariát p.s

Urbariát, pozemkové spoločenstvo, Harichovce.

Štefan Glovičko

Štúrova 544, 05301 Harichovce
 
 

IČO 00619914
DIČ 2020503133
 
Dátum vzniku 29.01.1992
 
 

stanovujúca schôdza po nútenej vyše 50 ročnej prestávke bola v marci 1992. Bol prijatý názov Urbariátne lesy a pasienky spoločnosť Harichovce so zvoleným predsedom pánom Štefanom Boržíkom. Do výboru boli zvolení Ladislav Vojtuš, Ing. František Staroň, Štefan Bdžoch, Jozef Bdžoch, Michal Kertis, Štefan Dolanský, Ján Rerko, Štefan Staroň, Štefan Ševčík, Ján Hrušovský a Štefan Rerko. Prvotnú evidenciu podielnikov vyhotovil p. Štefan Boržík. Bolo prijaté uznesenie, že každý podielnik odpracuje na 1 ha 15 dní bezplatne. V auguste 1992 bol kúpený a osadený 1 gáter v priestoroch Agrospišu (Farma ŠM). V auguste 1994 bol zakúpený druhý gáter. V januári 1994 bolo zakúpené vozidlo typu V3S.

evidencia_obyv-1170x694
 

V roku 1995 bol za predsedu zvolený Štefan Staroň a do výboru Ladislav Vojtuš, Ing. František Staroň, Miloslav Boržík, Ing. Jozef Hudáček, Štefan Dolanský, Tibor Hrušovský, Ján Hrušovský a Štefan Glovičko. V tomto roku začalo vybavovanie reštitúcií, od podielnikov boli vyzbierané rodné listy, úmrtné listy a iné potrebné dokumenty. Celú agendu na seba vzal Ing. Jozef Hudaček. Reštitúcie pokračujú aj v roku 1996. V tomto roku bol za predsedu zvolený Tibor Hru¬šovský a do výboru boli zvolení Štefan Glovičko, Ladislav Vojtuš, Ing. Jozef Hudaček, Ján Hrušovský, Miloslav Boržík, Jozef Lesnický, Štefan Staroň a Ing. František Staroň.

18.2.1996 boli na valnej hromade vypracované a schválené nové stanovy. Bolo rozhodnuté, že urbariát bude pôsobiť ako právny subjekt pod názvom Urbariát pozemkové spoločenstvo Harichovce. Registrovaný bol 19.3.1996. V tomto roku bol ustanovený za vedúceho píly Miloslav Boržík. Na valnom zhromaždení v marci 1997 bol za predsedu zvolený Štefan Glovičko a do výboru boli zvolení Tibor Hrušovský, Ladislav Vojtuš, Ing. Jozef Hudaček, Ján Hrušov¬ský, Miloslav Boržík, Ing. František Staroň, Štefan Staroň a Štefan Krčmár. V roku 1998 sme odkúpili priestory bývalého kúpaliska od obecného úradu a časť pozemkov od pani Margity Závadskej a farského úradu. V tom istom roku sa začalo s rekonštrukciou budovy. V roku 1999 boli priestory dané do užívania (okrem prístrešku a zasadačky). Do tej doby sídlil urbariát v priestoroch Agrospišu (Farma ŠM). V roku 1996 bol vypracovaný projekt na snežnú jamu pod Krampišou. V roku 1999 bola jama postavená a boli uskladnené stromčeky pre jarnú výsadbu.

Ďaleká história

 

Povinnosti a práva poddaných voči zemepánom boli v období feudalizmu v strednej Európe jednotne upravené podľa urbárskeho zákonodarstva (tereziánsky urbár) v zákonmi určených výmerách celých usadlostí. Urbárska pôda-hlavná kategória poľnohospodárskej pôdy, ktorú dedične užívali poddaní roľníci. Právnym vlastníkom urbárskej pôdy bola feudálna vrchnosť (koruna, šľachta, cirkev, mestá a pod.). Pomenovanie urbárska pôda súvisí s urbármi, v ktorých sa táto pôda evidovala spolu s príslušnými feudálnymi povinnosťami.

Je potrebné vysvetliť pojem urbár (lat. urbarium – mestská pozemková kniha), to znamená písomnosť obsahujúca súpis pozemkového majetku a povinnosti poddaných. Do druhej polovice 18. storočia vládla krajová pestrosť a rozdielna miera feudálneho zaťaženia poddaných. Zjednotené boli až v súvislosti s urbárskou reguláciou Márie Terézie v roku 1767 – zákonné úpravy ekonomických a mimoekonomických vzťahov medzi poddanými a zemepánmi. Boli súčasťou rozsiahlych reforiem Márie Terézie a Jozefa II. v období osvietenského absolutizmu. Regulácia bola po právnej vyjadrená vo viacerých kráľovských nariadeniach a v urbárskom edikte z 23.1.1767.

Air_dedina_crop-scaled-owbwwp3mynkj1z265r0psp69x90voo9u3e29b67y0s
 

Regulácia bola zložitou celouhorskou akciou. Jej podstatou a konečnou časťou bolo zavedenie tereziánskeho urbára. Za feudalizmu tvorila urbárska pôda základ chotárov v obci. Patrili k nej vnútorné (intravilán) a vonkajšie pozemky obce (extravilán), pozostávajúce z ornej pôdy a lúk. V rámci obce sa delia na urbárske usadlosti a ich zlomky. Medzi jednotlivými župami i vrámci žúp pretrvávali výrazné rozdiely. Na Slovensku podľa zákona z roku 1836 bola výmera urbárskej usadlostí 16 až 40 jutár ornej pôdy, 16 až 12 jutár lúk a 1 jutro intravilánu (1 utro = 0,57 hektára).

 

 

Súbory na stiahnutie

Názov Veľkosť Formát Dátum Zoradiť podľa:
Výpis z registra pozemkových spoločenstiev Veľkosť: 179.4 kB Formát: pdf Dátum: 23.11.2023