História urbariátu

Ďaleká história

Povinnosti a práva poddaných voči zemepánom boli v období feudalizmu v strednej Európe jednotne upravené podľa urbárskeho zákonodarstva (tereziánsky urbár) v zákonmi určených výmerách celých usadlostí. Urbárska pôda-hlavná kategória poľnohospodárskej pôdy, ktorú dedične užívali poddaní roľníci. Právnym vlastníkom urbárskej pôdy bola feudálna vrchnosť (koruna, šľachta, cirkev, mestá a pod.). Pomenovanie urbárska pôda súvisí s urbármi, v ktorých sa táto pôda evidovala spolu s príslušnými feudálnymi povinnosťami.

Je potrebné vysvetliť pojem urbár (lat. urbarium – mestská pozemková kniha), to znamená písomnosť obsahujúca súpis pozemkového majetku a povinnosti poddaných. Do druhej polovice 18. storočia vládla krajová pestrosť a rozdielna miera feudálneho zaťaženia poddaných. Zjednotené boli až v súvislosti s urbárskou reguláciou Márie Terézie v roku 1767 – zákonné úpravy ekonomických a mimoekonomických vzťahov medzi poddanými a zemepánmi. Boli súčasťou rozsiahlych reforiem Márie Terézie a Jozefa II. v období osvietenského absolutizmu. Regulácia bola po právnej vyjadrená vo viacerých kráľovských nariadeniach a v urbárskom edikte z 23.1.1767.

Regulácia bola zložitou celouhorskou akciou. Jej podstatou a konečnou časťou bolo zavedenie tereziánskeho urbára. Za feudalizmu tvorila urbárska pôda základ chotárov v obci. Patrili k nej vnútorné (intravilán) a vonkajšie pozemky obce (extravilán), pozostávajúce z ornej pôdy a lúk. V rámci obce sa delia na urbárske usadlosti a ich zlomky. Medzi jednotlivými župami i vrámci žúp pretrvávali výrazné rozdiely. Na Slovensku podľa zákona z roku 1836 bola výmera urbárskej usadlostí 16 až 40 jutár ornej pôdy, 16 až 12 jutár lúk a 1 jutro intravilánu (1 utro = 0,57 hektára).

Zákony

Zákonom o zrušení poddanstva z roku 1848 bola urbárska pôda čiastočne oslobodená od feudálnych tiarch a stala sa základom súkromného vlastníctva roľníkov. Urbárskym patentom z roku 1853 sa fond urbárskej pôdy rozšíril o urbárske lesy a pasienky, ktoré sa vydelili namiesto doterajších úžitkových práv urbárskych poddaných zo zemepisných majetkov. Urbárske lesy a pasienky ostali podielovým vlastníctvom urbárskych spoločenstiev. Urbársky patent z roku 1853 – súbor zákonných ustanovení a opatrení potvrdzujúci zrušenie poddanstva, nariadil prideľovanie lesných podielov do vlastníctva bývalých uhorských roľníkov.

Zákonom uhorského snemu z roku 1871 sa lesné prídely stali spoločným vlastníctvom urbariálnych spoločenstiev, ktoré ich spravovali.
Písomné záznamy o harichovskom urbáre nemáme.

„Z toho dôvodu sa môžeme domnievať, že bol vypracovaný podľa urbárskej regulácie Márie Terézie a zásad Tereziánskeho urbáru “

a že obsahoval údaje: meno urbárnika, veľkosť majetku (gruntu), výmeru pôdy, role – diely pôdy na siatie, lúky na počet koscov, povinná ročná robota na panskom so záprahom, povinná robota pešo do roka, ročný poplatok – cenzus – v peniazoch, povinnosť dovozu dreva pre panstvo, funty masla, počet kureniec a kohútov pre panstvo ako aj vajcia a deviatok z úrody na poli a zo živočíšnej produkcie.

Naši predkovia

Naši predkovia na základe vyššie uvedeného získali lesné pozemky a pasienky na východnej strane od obce pod názvom Lieskovec, Nižné Košariská, Krampiš, Kopanice, Stredné Košariská, Medzi Košariskami, Dubina, Za kardinála ako je to uvedené na katastrálnej mape z roku 1861. Tento majetok bol evidovaný v pozemno knižných vložkách číslo 1 a 2 s výmerou spolu cca 178 hektárov. Z tejto výmery bolo lesnej pôdy cca 103 hektárov. V súčastnosti je tento majetok evidovaný na listoch vlastníctva číslo 1119, 1120 a 1156.

Dňa 26. septembra 1926 sa konalo zhromaždenie občanov Harichoviec za prítomnosti notára. Prítomných bolo 70 občanov. Na programe zhromaždenia bolo prejednanie a schválenie kúpno-predajnej zmluvy lesného majetku od grófa Vidová Csákyho, ktorý občania Harichoviec kupujú do svojho vlastníctva. Rokovanie zhromaždenia zahájil prítomný notár, Achácius Fóldy viedol celé rokovanie. Pán notár oboznámil prítomných, že pozemkový úrad schválil kúpno predajnú zmluvu na kúpu lesa od uvedeného grófa s podmienkou, že kupujúci občania podpíšu osvedčenie o tom, že odkúpený les bude občanmi podľa zákonitých predpisov obhospodarovaný. Prítomní občania osvedčenie podpíšu na zhromaždení. Neprítomní osvedčenie podpíšu v notárskej kancelárii v Levoči.

V druhom bode pán notár oznámil zhromaždeniu, že odkúpený les sa stane majetkom občanov 1. októbra 1926. Od toho dňa kupujúci sú zodpovední za majetok a za škody, ktoré na ňom vzniknú. Z toho dôvodu je potrebné sa postarať o hájnika. Zhromaždenie občanov to zobralo na vedomie.
Kúpno-predajnú zmluvu podpísalo celkom 109 občanov Harichoviec a od grófa odkúpili 511 katastrálnych jutár lesa a pasienkov (292 hektárov).

Pán notár podáva návrh, aby sa zvolil dočasný výbor, ktorý by prevzal odkúpený majetok od grófa – Blaumont, Okrúhly les, Breziny, Od Levočského a Nižné Košariská a vykonával jeho správu do tých čias, kým nebude konštituovaná Lesná a pasienková spoločnosť potvrdená obchodným súdom. Z toho dôvodu môžeme dátum 26. september 1926 považovať za vznik spoločnosti.
Zhromaždenie občanov zvolilo do dočasného výboru týchto občanov: Ján Augustiňák – starosta, Jakub Rerko, Michal Ševčík, Jozef Vojtuš, Štefan Novotný, Ján Hrušovský st., Štefan Staroň, Viliam Nándorfi, Matej Vojtuš, Ján Ševčík – obchodník, Imrich Boržík st.. Ján Hrušovský ml., Ján Rerko – okresný horár, Ján Staroň, Jozef Neupauer a Štefan Nagy.

„Zhromaždenie uložilo novozvolenému dočasnému výboru:
– Spravovať les až do zvolenia riadneho výboru
– Ustáliť plat hájnika
– Vypísať súbeh na miesto hájnika
– Z uchádzačov zvoliť jedného za dočasného horára“

Za overovateľov zápisnice zo zhromaždenia boli zvolení – Michal Jurský a Jozef Dunčko. Zápisnicu zapísal Viliam Nándorfi. Na schôdzi dočasného výboru dňa 30. septembra 1926, ktorú viedol Ján Augustiňák (starosta), zvolili za predsedu spoločnosti Štefana Staroňa, za podpredsedu Štefan Novotného, za pokladníka Jána Augustiňáka a za zapisovateľa Viliama Nándorfiho. Výbor sa uzniesol na vypísaní súbehu na miesto hájnika s dôchodkom: byt, záhrada, roľa, ktorú doposiaľ užíval grófsky hájnik. Okrem toho môže kosiť lesné cesty a pripraviť na zimu seno pre dve kravy.

Seno ale nesmie predávať. Drevo na zimu pre vlastnú potrebu rúbaním suchárov do 8 coľov. Môže pásť dve kravy zvlášť. Po zriadení spoločnej paše na vyrúbanom lese bude kravy pásť v čriede. Okrem toho dostane hájnik aj hotové peniaze, ktoré vysúťaži v súbehu. Hájnik bude znášať náklady penzijné aj nemocenské. Výbor stanovil povinnosti hájnika – každý deň musí prechádzať lesom a dbať, aby v lese neboli škody. Za škodu spôsobenú v lese je zodpovedný. Ak zistí škodu, musí ju ohlásiť predsedovi. Ak by tak neurobil, výbor mu môže vypovedať zmluvu. Výbor stanovil lehotu na podávanie prihlášok do 3. októbra 1926.

Na zasadnutí dočasného výboru dňa 3. októbra 1926 výbor tajným hlasovaním rozhodol o lesnom hájnikovi. Stal sa ním Jozef Pavlanský, ktorý dostal 6 hlasov a požadoval okrem naturálnej odmeny mesačný plat v peniazoch 350 Kčs. Plat sa vyplácal mesiac
pozadu. Celkom sa do súbehu prihlásilo trinásť uchádzačov, ktorí požadovali mesačnú odmenu od 200 až do 600 Kčs.Na valnom zhromaždení lesný majetok kupujúcej spoločnosti dňa 29. mája 1927 za prítomnosti 60 členov spoločnosti a pána notára Achácia Fóldyho, ktorý oboznámil prítomných, že kúpa lesa je dokončená a les je pripísaný na mená kupujúcich k 1 .januáru 1927. Oznamuje, že ustanovujúce valné zhromaždenie Lesnej a pasienkovej spoločnosti môže byť zvolané až po tom, ako Lesná správa dokončí stanovy spoločnosti.

V ďalšom bode sa prejednáva záloha, ktorú kupujúci zvolili vo výške 50 Kčs za jedno katastrálne jutro. Spolu sa vybralo 2500 Kčs. Náklady na kúpu jedného katastrálneho jutra lesa sú však 63 Kčs, to znamená že je potrebné doplatiť na každé jutro 13 Kčs. Spolu náklady na kúpu nehnuteľnosti sú 32 132 Kčs, poplatok pre berný úrad zaplatí každý kupujúci zvlášť. Notár odmietol tvrdenie občanov, že poplatok mal byť platený zo zálohy, tak ako to tvrdil na začiatku kúpy.

Ustanovujúce valné zhromaždenie Lesného a pasienkového spoločenstva pod názvom Ján Augustiňák a spol. obce Harichovce sa konalo dňa 29. marca 1928. Na zhromaždení bol prítomný zástupca Župného úradu v Liptovskom Svätom Mikuláši Ing. Matej Benčík, hlavný lesný komisár u Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi, ako poverený predseda zhromaždenia. Na zhromaždení boli prítomní 52 členovia spoločnosti.

Program zhromaždenia:

1. Schválenie zoznamu, počet podielov a hlasov pre jednotlivých podielnikov. Zhromaždenie schválilo počet podielnikov 109 s 511 hlasmi. Bolo to v súlade s uznesením Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi číslo dokladu 1564/1926, ktorým bola schválená kúpna zmluva s 511 podielmi. V tomto bode zhromaždenie jednalo podľa § 29 zákonného článku XIX. z roku 1898.
2. Schválenie vedenia spoločnosti. Zhromaždenie zvolilo za dočasného predsedu spoločnosti Štefana Staroňa, za podpredsedu spoločnosti Štefana Novotného, za pokladníka spoločnosti Jána Augustiňáka, za dočasného lesného gazdu Štefana Rocha a za zapisovateľa Viliama Nándorfiho. Zápisnicu podpísali ako overovatelia Matej Hrušovský a Jozef Neupauer.

Následujúce roky

Na valnom zhromaždení Lesného a pasienkového spoločenstva 21. septembra 1930 bol za predsedu zvolený Martin Vojtuš. V tajnom hlasovaní dostal najviac hlasov. Doterajší predseda Štefan Staroň zomrel. Na zhromaždení boli prítomní podielnici s 278 hlasmi. Za podpredsedu bol zvolený Ján Augustiňák, za pokladníka Michal Ševčík, za lesného gazdu Jakub Rerko, za zapisovateľa Viliam Nándorfi a za členov výboru Ján Hrušovský ml., Jozef Vojtuš – starosta, Jozef Hudáček a Matej Rerko. Funkčné obdobie na 3 roky.

Valné zhromaždenie konané dňa 19. mája 1935 upravilo podiely a hlasovanie spolu na 104 podielnikov s počtom hlasov 511. Okresný úrad v Spišskej Novej Vsi dňa 17. júla 1935 pod číslom 10.854/1935 schválilo tento Výkaz skutočných spolumajiteľov ku hlasovaniu oprávnených nerozdeleného a spoločne užívaného lesa patriaceho Lesnému a pasienkovému spoločenstvu v Harichovciach. Za spoločenstvo výkaz podpísal Martin Vojtuš, predseda spoločenstva.

Naši predkovia tento spločne nadobudnutý majetok užívali, časť lesa zmenili na pasienok, zveľaďovali a brali z neho úžitok buď vo forme úžitkového, alebo palivového dreva až do roku 1950. Na základe zákona SNR číslo 81/49 Zb., § 3 a 4 – doklad 504/1950 ,prešli pasienky do vlastníctva a užívania Jednotného roľníckeho družstva. Zákonom SNR číslo 2/1958 Zb. boli urbariálne spoločenstvá zrušené a ich lesná držba prešla do
vlastníctva štátu. Užívanie pre Štátne lesy. Podľa zvláštnych ustanovení poskytovali určitý krátky čas podielnikom náhradu v dreve.